Okolie

Spravte si výlet do okolia a spoznajte krásne miesta nášho Slovenska

Trenčianska Teplá

Trenčianska Teplá s približne 4 000 obyvateľmi sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov. K obci patria aj miestna časť Dobrá a Príles.

Obec Trenčianska Teplá leží na strednom Považí. Už v minulosti dostala prívlastok „Perla Považia“. Z jednej strany obce sú lesy Strážovského pohoria, druhú stranu lemuje rieka Váh. Svojou polohou sa stala obec križovatkou ciest.

Rímskokatolícky kostol sv.Matúša
Dominantou Obce Trenčianska Teplá je rímskokatolícky kostol sv. Matúša postavený v barokovom slohu v roku 1733 na starších základoch. Hlavný oltár je barokovo – klasicistický z poslednej tretiny 18. storočia. Uprostred stĺpovej architektúry sú obrazy sv. Matúša evanjelistu a najsvätejšej trojice. Kazateľnica so sochami evanjelistov a Krista je z poslednej tretiny 18. storočia a krstiteľnica z čias okolo roku 1830.
Kostol sv. Kríža
V miestnej časti Dobrá sa nachádza kostol sv. Kríža a vedľa neho veža so zvonicou z románskeho slohu. Zvon na veži pochádza z roku 1516. Pod kostolom sú zvyšky krypty. Dobrá mala jeden z najstarších románskych kostolov na Považí, zaujímala popredné miesto v cirkevnej správe.

Trenčianske Teplice

Svetoznáme kúpele sa nachádzajú na juhozápade Strážovských vrchov, iba 2 km od strediska Oliwa resort, 15 km severovýchodne od krajského mesta Trenčín. Situované sú v pomerne úzkej doline, ktorú lemujú zo severnej strany Grófovec a z južnej strany Klepáč.

TRENČIANSKE TEPLICE sa nachádzajú v údolí potoka Teplička medzi Trenčianskou Teplou a Omšením. Po asfaltovej ceste sa dá do mesta dostať z dvoch smerov – od Trenčianskej Teplej, cca 2 km od RZ Oliwa resort zo severozápadu a priesmykom Machnáč od Bánoviec nad Bebravou z južnej strany.


História: Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil. Teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu lovecké národy Kvádov a Markomanov. Poznali ich zrejme i rímske légie (nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179 ; prvý písomný záznam o prameňoch však pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu. Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov mala rodina llésházyovcov, ktorej patrili 241 rokov. V tom čase boli kúpele jednými z najvýznamnejších v Rakúsko – Uhorsku. V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval.

Pamätník obetiam 1. svetovej vojny
Pamätník obetiam 1. svetovej vojny 1914 – 1918 vytvoril akademický sochár Jozef Pospíšil v roku 1926. Umiestnený je v Kúpeľnom parku v Trenčianskych Tepliciach, za Kúpeľnou dvoranou. Postavený bol vďaka zbierke občanov mesta. Jeho súčasťou je pamätná tabuľa trenčianskoteplického rodáka Janka Pittnera, príslušníka 71. trenčianskeho pešieho pluku a účastníka kragujevackej vzbury proti bezpráviu. Popravili ho 8. júna 1918.
Pamätník obetiam 2. svetovej vojny
Pamätník obetiam 2. svetovej vojny je umiestnený na začiatku Kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach. Postavený bol v roku 1952. Na pamätníku je 111 mien rumunských a 5 mien sovietskych vojakov, ktorí obetovali život v boji za našu slobodu. Na pamätníku je umiestnená tabuľa, ktorá vypovedá o činnosti 9. práporu partizánskej brigády Jána Žišku, ktorá pôsobila počas Slovenského národného povstania na území mesta Trenčianske Teplice. V roku 2007 bol pomník obnovený.
Zaujímavosťou je aj turistický výstup na Klepáč a na Jeleňa a pre vyznávačov outdoorového športu, ktorí prírodu radšej spoznávajú na dvoch kolesách, ponúka Dolná Poruba niekoľko zaujímavých cyklotrás po asfaltovej ceste popri Tepličke alebo naprieč zalesneným prostredím.

Trenčín

Trenčín je jedno z najstarších slovenských miest s približne 56 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českom. Je významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Rímsky nápis na hradnej skale z roku 179 po Kr. predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas Markomanských vojen v roku 179.
Mestská veža
Dolná brána, dnes nazývaná aj Mestská veža bola postavená ako súčasť mestského opevnenia zrejme začiatkom 15. storočia. Už od vrcholného stredoveku slúži ako západný vstup na hlavné, Mierové námestie. Vo vrchole veže bol pôvodne renesančný hodinový stroj zo 16. storočia, ktorý v roku 1934 vystriedali elektrické vežové hodiny, ktoré sa tam nachádzajú dodnes ako výstavný exponát. Na vežu je možné dostať sa výťahom.

Omšenie

Omšenská Baba – prírodná rezervácia
Za chránené územie bola vyhlásená dňa 25.4.1967. Je súčasťou Strážovskych vrchov, nachádza sa nad obcou Omšenie v nadmorskej výške 669 m. Územie je budované z triasových vápencov a dolomitov s význačnou vápencovou skalnou kvetenou, ktoré najmä vo vrcholovej časti vystupujú v podobe balvanov a brál. Na južnej strane rastie prvosienka holá, muchovník vajcovitý a hlaváč lesklý, ponikles. Z chránených druhov cicavcov tu žije plšík lieskový a v posledných rokoch sa v Omšenskej doline zdržuje i medveď hnedý. Z plazov je to slepúch lámavý, vyskytuje sa tu aj jašterica múrová a užovka hladká. Z Trenč. Teplic na Omšenskú Babu je vzdialenosť 7,5 km.

Dubnica nad Váhom

Dubnica nad Váhom leží na strednom Považí v Ilavskej Kotoline. Biele Karpaty tvoria severozápadné ohraničenie prírodného prostredia Dubnice nad Váhom a Strážovská hornatina ich ohraničuje na juhovýchode. Už v minulosti svojou zemepisnou polohou bola predurčená k tomu, aby jej územie križovali dôležité dopravné ťahy, čo malo nemalý význam pre rozvoj mesta.
Dubnická grotta s výhliadkovou vežou.
Grotta tvorila súčasť rozsiahleho francúzskeho parku na konci 17. storočia. Postaviť ju dali Ilešháziovci. Hrávali tam šachy, oddychovali v chládku umelej jaskyne a kochali sa výhľadom na rybníky a ovocné záhrady. Okrem rozkvetu zažila aj obdobie postupnej devastácie a požiar. V súčasnosti je jedinečným architektonickým skvostom, ktorý sa nachádza na území Parku J. B. Magina pri Dubnickom kaštieli. Babylon, ako grottu ľudovo nazývajú, je vybudovaná z tufového a lomového kameňa a má pripomínať tajuplnú ruinu. Pozostáva z umelej jaskyne – grotty a drevenej výhliadkovej veže s neogotickými vytrážovými oknami. Ku Babylonu sa viazalo mnoho rozprávaní, ktoré hovoria o tajných chodbách do kaštieľa, či až na Trenčiansky hrad. Z výhliadkovej miestnosti je krásny výhľad na Považie a Vršatecké bralá a údajne bolo z tadiaľto vidieť až do Trenčína